Príbeh
Zuza je 21-ročná kobylka. Jej príbeh sa začal telefonátom od našej veterinárky — dozvedeli sme sa o kobyle, ktorá žije v zlých podmienkach a je v zlom stave.
Staral sa o ňu starý pán, ktorý na to už nevládal — no nevedel sa s ňou rozlúčiť. Kŕmil ju, to áno. Ale žila viac-menej zavretá v malej tmavej maštali, hoci hneď okolo boli lúky. Kopytá mala strašne prerastené, s vrastenými podkovami — neprekúvaná bola možno aj viac než osem mesiacov. Keď sme ju brali, plakal.
Nechceme ho súdiť. Aj takéto veci sa dejú — človek chce dobre, má zviera rád, len už sám nevidí, že dobre nerobí. Píšeme o tom preto, aby bolo vidieť, že aj takáto situácia sa dá riešiť — s pochopením a bez hanby.
Za Zuzou sme prišli prvý raz štyri mesiace predtým, než k nám prišla. Ponúkli sme pomoc, pán sa vtedy rozhodol, že si ju nechá — a my sme odišli bez nej. Brať mu ju nikto nechcel. Ozvali sa nám sami až o štyri mesiace neskôr, keď na ňu už nestačil, a vtedy sa jej vzdal dobrovoľne. Vtedy sme prišli druhý raz, už po ňu — aby sme jej zabezpečili starostlivosť, ak to ešte bude možné.
Pánovi sme všetko vysvetlili — kde Zuza bude aj čo s ňou bude ďalej. A dvere má u nás otvorené: môže ju kedykoľvek prísť pozrieť.
Čakalo ju vstupné vyšetrenie s veterinárkou, vyzutie z podkov a úprava kopýt. Ako to pokračovalo ďalej, píšeme nižšie — priebežne, tak ako to prichádza.
Ako sa má Zuza
Prvé, čo sme spravili, bolo vyzutie. Predné podkovy mala na kopytách odhadom rok. A práve tie podkovy boli to najhoršie — kým sú na kopyte, roh sa nemá kde odlamovať. Tak rástol ďalej a ďalej, až z kopýt boli akési rúry, a predné nohy sa jej v nich úplne prevaľovali.
Zadné podkovy už mala otrhané — tie jej niekedy počas toho roka jednoducho opadli. Lenže kopytá jej ani vzadu nikto neupravoval, takže roh prerastal do strán a rozšmatlal sa. A keďže celý čas stála v maštali, nemala si to ani kde odrať.
Predné sme vyzúvali tak, že sme pílkou odpílili kus rohoviny aj s podkovou naraz.
Hlavný dôvod bol Zuzin stav. Vyťahovanie klincov je pre koňa dlhé a nepríjemné a my sme si neboli istí, či to na tých nohách ustojí — nohu sme jej museli aj tak celú držať, aby nespadla. Odpíliť to, kým pokojne stojí, bolo pre ňu jednoduchšie. A pri tej príležitosti bolo aspoň vidieť, ako veľmi to kopyto prerástlo — ostal z toho dôkaz.
Neskôr to už zvládala v pohode a dalo sa dolaďovať normálne.
Toto z jej predných kopýt odišlo naraz — roh aj s podkovou. V pozadí Zuza.
Potom sme to doladili, ale zámerne bez veľkej zmeny uhla. Kosti v nohe si za ten rok sadli do polohy, ktorú im zdeformované kopyto vnútilo, a keby sme uhol prudko zmenili, ublížili by sme jej. Preto ju strúhame postupne — po milimetroch, zhruba raz za týždeň — a uhol preklápame pomaly do správneho postavenia. Vzadu to potrvá ešte dlhšie, lebo tam sa roh rozšmatlal do strán a je toho na opravu viac.
Prvý deň Zuza len stála v prístrešku a pozerala do steny. Presne tak, ako bola posledné roky zvyknutá. Báli sme sa, či vôbec bude mať záujem žiť — nekomunikovala s nami vôbec.
Prvé dni. Stála a pozerala do steny.
Tak sme za ňou chodili stále — niekoľkokrát denne, dalo by sa povedať, že pri nej bol takmer nepretržite niekto. A po pár dňoch začala komunikovať. Začala sa dostávať z depresie.
Veterinárka jej naordinovala lieky proti bolesti — tie nohy má strašne dokrútené a muselo ju to boleť. Po celom tele mala pupáky, ktoré sa dali vytlačiť a liezol z nich hnis. Milka ju poriadne vykúpala.
Od prvých dní s ňou chodíme niekoľkokrát denne na pasienok popásť sa. A práve pri tom sa Zuza začala vracať k životu.
Tráva pod nohami namiesto tmavej maštale.
K Zuze pribudol Steiger. A vtedy ožila úplne — kamaráta svojho druhu asi nevidela roky.
Prvý deň. Viac netreba dodávať.
Zuza a Steiger sa do seba riadne zaľúbili. Ani jeden sa nesmie vzdialiť — hneď ho ten druhý hľadá. Keď prišiel Steiger boľavý, prechádzky sme kvôli jeho bolesti prerušili, lebo Zuza by sama nešla a ešte by sa aj stresovala.
Keď sa u nás na farme robili zuby koňom, spravili sa aj Zuze. Boli v katastrofálnom stave. Pán zubár spravil, čo sa dalo.
Zhruba v tom čase sme jej dali spraviť aj röntgen. Nohy má veľmi artrotizované — a na snímkach je poriadne vidieť to dlhodobé zanedbanie.
Dnešné dni si Zuza pokojne bačuje so Steigerom v prijímacom výbehu, ktorý máme hneď pod oknami — aby sme boli pri nich. Je spokojná a plná života.
Dvaja, ktorí sa už od seba nepohnú.
Prijímací výbeh s pieskom — mäkký povrch pre kopytá, ktoré to potrebujú.
Posledné dni chodí Zuza so Steigerom zase na pastvu. Zatiaľ len do záhrady — toľko, koľko zvládnu obaja. Steiger je čerstvo vyzutý a na tvrdom ho to ešte bolí; ako to zvláda on, píšeme na jeho stránke.
V záhrade. Kam ide jeden, ide aj druhý.
A za posledné dni sa nám potvrdilo to, čo hovorila pani veterinárka — že Zuza toho veľa nevidí. Milka to odsledovala presne: keď sa Steiger vzdialil, Zuza ho začala hľadať. Nevidela ho. Keď je pri nej, vidí ho dobre.
Takže Steiger jej teraz robí vodiaceho koníka. Nikto ho to neučil — len tam je, a ona vie, kam má ísť.
Zuza má novú napájačku — nerezovú vaňu. Dovtedy sme na to mali plastové vedro na maltu a prestalo sa nám to pozdávať: je z recyklátu, smrdí, a čo sa z neho po dni na slnku uvoľňuje do vody, to nevie nikto. Nerez sa dá vydrhnúť a nepúšťa nič.
Prvé pitie z novej vane.
A robili sme jej kopytá. Chodí po nich oveľa lepšie.
Fotogaléria — Zuza
Fotky Zuzy — od záchrany po dnešok.
Virtuálna adopcia
Zuza má dvadsaťjeden rokov, artrotické nohy a kopytá, ktoré ešte mesiace preklápame po milimetroch do správneho postavenia. K tomu zuby, oči a lieky proti bolesti. Príspevok na Zuzu ide na toto — aby mala z toho, čo jej ostáva, čo najviac dobrého. Naskenujte QR kód svojou bankovou aplikáciou, alebo použite údaje účtu nižšie.
Aktuálne potrebujeme →
Ľahká hliníková lopata na kydanie — tá naša už dosluhuje. A z väčších vecí korugovaná rúra na rezervoár, LDPE hadice na vodovod, elektrikárske betónové stĺpy. Možno práve vy viete, kde ich zohnať.
Ďakujeme →
Všetci, bez ktorých by to nešlo — tí, čo prídu pomôcť, aj tí, čo nás sprevádzajú odborne.