Príbeh
Rubínko je poľský chladnokrvník. Kde presne si nôžku zranil, nevie nikto — či v lese pri robote, alebo doma na dvore, keď niekam nešťastne stúpil.
Jeho majiteľ ho asi mesiac liečil. Keď sa ukázalo, že to rýchlo nepôjde, bolo to preňho ako pre furmana neúnosné — kôň, ktorý dlhé mesiace nerobí, sa musí ďalej kŕmiť a liečiť, a furman si robotou v lese zarába na živobytie. Nie je to o tom, že by mu na koňovi nezáležalo. Jednoducho to ďalej neutiahol.
Nezačalo sa to kúpou. Najprv sme ho chodili liečiť k nemu domov, potom bol nejaký čas na liečení u nás — a až keď bolo jasné, ako to s ním bude ďalej, sme ho oficiálne odkúpili. Aby neskončil v mäse.
Liečenie trvalo celý rok. Ranu sme zahojili, no na nohe sa mu ukázala artróza a do práce už ísť nesmie.
A nie je to jediné, čo si z minulého života priniesol. Pokazené má aj predné nohy — a to nie úrazom, ale podkúvaním. Podkovy mal na nich pridlho. Rohovina rástla ďalej a ďalej, až podkovu prerastala, a ten tlak sa musel niekam podieť: vytláčal mu korunku nahor a kopytá sa postupne deformovali.
Korunka je pritom miesto, odkiaľ rohovina rastie — keď sa poškodí, kopyto pod ňou nerastie tak, ako má. Ako to s Rubínovými prednými nohami dopadne, úprimne nevieme. Sme presvedčení, že im pasienok, pohyb a pravidelná korektúra pomáhajú, a časom sa môžu upraviť aj dosť. Ale sľubovať to nebudeme, kým to neuvidíme na jeho kopytách.
Píšeme to sem naschvál. Nebol to zlý úmysel, len zanedbané prekutie — a stačilo na to, aby sa kôň trápil s kopytami roky. Toto je vec, ktorú si vie ustrážiť každý, kto koňa v podkovách má.
U Rubína to už neprekáža tak, ako by prekážalo v hore. Je na zaslúženom dôchodku, stádo si prebral a šéfuje si v ňom: má desať ťažných kamarátov na šesťdesiatich hektároch pasienkov.
Rubín dnes — na pasienku medzi svojimi.
Ako sa má Rubín
Takto vyzerali Rubínove nôžky na začiatku, ešte keď sme sa oň chodili starať k jeho majiteľovi. Vtedy mal ešte podkovy.
Prvé dni. Rana nad kopytom a zhrubnutie nad ňou.
Zranenia sme ošetrovali a dezinfikovali. Opuchy sme namáčali v epsomskej soli — ale vždy len tú druhú nohu, tú bez rany. Do otvorenej rany soľ nepatrí, dráždila by ju a štípala. Robili sme to podľa toho, čo nám poradila pani veterinárka.
Na zadných nohách má k tomu takzvané CPL. Neskoršou diagnostikou, aj röntgenom, sa potvrdilo. Pani veterinárka hovorí, že práve to je aj najpravdepodobnejšia príčina toho zhrubnutia na fotke vyššie — z fotky sa totiž nedá rozoznať, či ide o opuch alebo o zhrubnutú kožu. Čo to CPL je, nám vysvetlila ona a poslala nám k tomu aj odbornú štúdiu na naštudovanie — ale pomenovať to poriadne patrí jej, nie nám.
Zadnú nôžku mal vtedy veľmi opuchnutú. Zvonka sa nedalo povedať, čo sa v nej deje, a pri takej nohe sa hádať nedá — potrebovali sme vidieť dnu.
Prišla za nami pani veterinárka s prenosným röntgenom a robili sme Rubínovi snímky priamo u nás v maštali, na gumenej podlahe. Jeden z nás držal pri kopyte kazetu, druhý mieril prístrojom.
Röntgen priamo u nás — kazeta pri kopyte, prístroj oproti.
Na snímkach sme uvideli veľkú artrózu nad kopytnou kosťou. Čo to presne znamená a čo sa s tým dá ďalej robiť, to už je na pani veterinárku — my sme v ten deň hlavne prvý raz videli, čo tú nohu drží.
Nôžky ho ešte niekedy pobolievajú. Tak si pri maštali pokojne ľahne na zem a odpočinie si.
Rubín vľavo. Ležať medzi svojimi si môže dovoliť len kôň, ktorý je v stáde doma.
Pasú sa spolu pri západe slnka a Rubín býva vzadu. Sem-tam zdvihne hlavu a skontroluje stádo, či sa niekto nezatúlal ďalej.
Večer na pasienku. Rubín si postráži, kto kde je.
Keď sa niekto vzdiali, hneď naňho začne húkať a hľadá ho. Raz takto chýbala jedna kobyla — lietal skoro po celom pasienku, kým ju našiel a zahnal späť do stáda.
Kôň, ktorý mal ísť na mäso so zranenou nohou, dnes ráta ostatné.
Slovo veterinárky
Keď som bola k Rubínovi privolaná prvýkrát, boli mi povedané dosť nejasné informácie k tomu, čo sa stalo alebo nestalo a či to trvá alebo netrvá dlhšie. Takže som to v podstate riešila ako akútnu záležitosť — noha bola opuchnutá, hriala a nestál na nej. V tom čase som ešte nebola vybavená tak, aby som mohla urobiť kompletnú diagnostiku. Navrhla som, že skúsime urobiť sono a uvidíme, čo sa tam deje. No nebolo to úplne jednoduché vyšetriť. Noha bola zhrubnutá a manipulácia s mladým žrebcom nebola úplne jednoduchá, no nejako sme to zvládli.
Keď som ho navštívila druhýkrát, bolo tam mierne zlepšenie, ale už mi bolo úplne jasné, že tento stav bude viac-menej chronický a že tam nejaký problém bol už predtým. Stále sme však nevedeli zistiť konkrétnu príčinu. Keďže bolo potrebné nohu chodiť pravidelne ošetrovať, lebo tam bola aj rana na korunke (po abscese), hľadala som niekoho, kto by sa do ošetrovania zapojil a dohodol sa s majiteľom.
Majiteľ sa nakoniec rozhodol, že koňa liečiť nebude, pretože to bolo finančne aj časovo pomerne náročné. Tak sme mu ponúkli, že sa oň dokážeme postarať, a manželia Slávikovci sa rozhodli, že ho vezmú do svojej starostlivosti.
Röntgen priamo u nás v maštali. Kazeta pri kopyte, prístroj z druhej strany.
Tam sme sa o nohu starali ako o akútny stav a neskôr, keď som už mala vybavenie, sme urobili dodatočnú diagnostiku röntgenom a zistili sme, že tam je pomerne rozsiahla artróza. Takže sme prehodnotili stav a nastavili rehabilitáciu tak, aby sme nepoškodili okolité štruktúry a aby sa kôň vedel hýbať. Pravidelným ošetrovaním, pravidelnými korektúrami a jasným rehabilitačným plánom sme docielili, že na pastve funguje bez problémov.
Medzičasom sa vykastroval, aby mohol byť začlenený do stáda a nestrádal spoločnosť — je to stádové zviera. Teraz si žije na pastvinách, pravidelne ho vakcinujeme, zoberieme mu krv na potrebné vyšetrenia a skontrolujeme mu chrup, aby mohol papkať a vyzerať ako zdravý „ťažný gauč“.
Fotogaléria — Rubín
Fotky Rubína — pribúdajú priebežne. Zoradené sú podľa dátumu, od septembra 2024.
Časť fotiek dokumentuje hojenie rany na nohe a sú medzi nimi aj drsnejšie zábery. Nedávame ich sem pre efekt — patria k jeho príbehu a k tomu, čo takéto liečenie obnáša.
Virtuálna adopcia
Rubín nie je vyliečený. Ranu má zahojenú a práve teraz nepotrebuje liečbu — ale ostala mu po nej artróza a k tomu predné kopytá poškodené zanedbaným podkúvaním. Obidve veci treba priebežne sledovať a riešiť a bude to tak ešte dlho.
Príspevok na Rubína ide na túto priebežnú starostlivosť, na úpravu kopýt a na seno pre koňa, ktorý má pred sebou ešte veľa rokov dôchodku. Naskenujte QR kód svojou bankovou aplikáciou, alebo použite údaje účtu nižšie.
Aktuálne potrebujeme →
Ľahká hliníková lopata na kydanie — tá naša už dosluhuje. A z väčších vecí korugovaná rúra na rezervoár, LDPE hadice na vodovod, elektrikárske betónové stĺpy. Možno práve vy viete, kde ich zohnať.
Ďakujeme →
Všetci, bez ktorých by to nešlo — tí, čo prídu pomôcť, aj tí, čo nás sprevádzajú odborne.